Vianočné zvyky
2. Veštenie z jablka - ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie, krížik znamená chorobu a smrť.
3. Veštenie z orechovej škrupiny - do jednej orechovej škrupiny vložia dievčatá malú sviečku za seba a do druhej za svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa škrupiny stretnú, znamená to, že sa milenci zoberú a rozchod nastane, ak sa škrupiny nestretnú.
4. Orechy v kútoch príbytkov - po večeri ich do každého kúta miestnosti rozhádže najstarší člen rodiny, aby bola v dome hojnosť počas celého roka.
5. Šupiny z kapra vložené do peňaženky - majú zabezpečiť, aby ste počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou a aby sa vám peniažky len tak sypali...
6. Krížik medom na čelo - hlava rodiny ho urobí každému členovi rodiny, aby ho anjeli ochraňovali po celý rok.
7. Do štedrovečernej vianočky alebo koláča sa zapečie minca. Kto ju nájde, bude zdravý a bohatý po celý rok. Je to alternatíva ku schovávaniu peňazí pod obrus alebo ku šupinke z kapra vloženej do peňaženky.
Na Slovensku sa na Vianoce, pripravujeme už 4 týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, často krát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
